hist

História školstva v okrese

Počiatky školstva v Rimavskosobotskom okrese siahajú do stredoveku, keď

rímskokatolicka cirkev ako rozhodujúci monopolný činiteľ v oblasti výchovy a

ideológie vo vtedajšej feudálnej spoločnosti zriaďovala farské školy aj na území

tohto okresu. Najstaršia správa o latinskej škole je z Rimavskej Soboty z roku 1464

a 1542. Hlavnou úlohou vyučovania bolo osvojenie si kresťanského učenia.

Vyučovacím jazykom bola latinčina. V 17. storočí sa na školách prednášali "vyššie

vedy", a to v Gemeri, Ratkovej, Klenovci a Rimavskej Sobote. Vyššie školy -

stredné (latinské; lýceá) vznikli zo základných škôl v Gemeri, Ožďanoch a v

Rimavskej Sobote. Pre vývoj týchto škôl najmä v 18. storočí; mali význam niektoré

opatrenia cirkevných orgánov, ale aj tereziánske reformy.

Gymnázium v Ožďanoch

Nariadením z roku 1851 muselo byť na verejnom vyššom gymnáziu ustanovených

12 a na nižšom 6 riadnych profesorov. V tom čase pôsobili v ožďianskom

gymnáziu traja riadni a jeden výpomocný profesor, takže požiadavke, aby škola

zostala v prevádzke ako nižšie gymnázium, nebolo možné vyhovieť. 30. 11.

1851 sa v Čerenčanoch u Ondreja Czénera stretli vedúce osobnosti ev. a v.

malohontskej cirkvi a rozhodli začať rokovanie o zjednotenom protestantskom

gymnáziu v Rimavskej Sobote.

Vznik a vývin kalvínskeho gymnázia do roku 1771

Vznik a rozvoj rimavskosobotského gymnázia súvisí s rozšírením kalvinizmu. V

tomto období na základoch mestskej školy vznikla evanjelická škola helvétskeho

vierovyznania. Vychádzajúc z realizačných opatrení školu zatvorili a profesori i

starší študenti museli z mesta odísť.

Činnosť školy v rokoch 1783 - 1853

V roku 1872 cisárska kancelária povolila obnovenie kalvínskej cirkvi. Takto vznikla

škola "nižšia". Roku 1785 mešťania podali znovu žiadosť o povolenie vyššej

školy. Bola vybavená kladne a ešte toho roku otvorili tri ročníky vyššej latinskej

školy, na ktorej sa začal vyučovať aj nemecký jazyk. V rokoch 1786 - 87 sa

objavila myšlienka zlúčiť rímskokatolicku školu s kalvínskou školou. S týmto

pokrokovým plánom katolíckeho farára Jozefa Töröka nesúhlasila kalvínska cirkev.

Roku 1817 kalvínsku školu označovali ako Rimaszombati Ref. Nemes Iskola a od

roku 1823 ako gymnázium.V 18. storčí mala 6 ročníkov, na jej čele stál rektor a

študovala v nej mládež len z mesta a okolia. Mária Terézia zakázala v r.1771

slobodné vyznávanie protestantom, zatvorila školy. V dôsledku tolerančného

patentu sa však v rokoch 1791 - 1850 situácia stabilizovala a vystavala sa škola

na dnešnej ulici B. Bartóka. V tomto období malo gymnázium 6 - 7 tried a 3 - 5

profesorov. Neskôr existenčné problémy vyplývajúce z nariadenia donútili

gymnázium uvažovať o zlúčení s oždianskym gymnáziom. 31. augusta 1852 na

seniorálnej porade v hlasovaní bolo 8 cirkví za, 4 proti a 3 sa nezúčastnili

hlasovania vo veci zjednotenia. Zlúčenie rimavskosobotskej a oždianskej školy sa

realizovalo na začiatku školského roku 1853/54. Sídlom školy sa stala Rimavská

Sobota. V šiestich triedach vyučovali siedmi profesori s vyučovacou rečou sa stala

maďarčina.

Dejiny rimavskosobotského zjednoteného gymnázia 1853 - 1894

Prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote bol

Karol Terray. 20. januára roku 1853 sa konala ustanovujúca schôdza, ktorá

rozhodla o zjednotení a stanovila potrebný počet profesorov. 11. októbra 1853 v

budove protestantskej cirkvi slávnostne otvorili prvý ročník. Zjednotené

protestantské gymnázium malo budovu na ul. B. Bartóka. V roku 1903 sa

presťahovalo do novej budovy (dnešná budova gymnázia). Po počiatočných

existenčných ťažkostiach sa škola rozšírila, vybudovala sa aj telocvičňa.

Záležitosti týkajúce sa školy spravoval profesorský zbor na čele s riaditeľom.

Gymnázium bolo protestantské, no navštevovali ho aj študenti iného

náboženského vyznania, ktorí sa zúčastňovali vyučovania svojho náboženstva.

Učebný rok bol rozdelený na obdobie od začiatku školského roka do Vianoc, od

Vianoc do Veľkej noci a od Veľkej noci do konca školského roka. Po uplynutí

dvoch tretín školského roka každý žiak dostal oznámenie o prospechu a

neospravedlnených hodinách, ktoré musel podpísať rodič alebo jeho poručník.

Vysvedčenie žiaci dostávali na konci školského roka.

Pre zaujímavosť si uvádzame niektoré zákony protestantského gymnázia z roku

1853 :

* Žiak musí svoje učebnice udržiavať v poriadku a pripravovať sa na

jednotlivé hodiny.

* Po zotmení má byť každý žiak doma.

* Hranice mesta bez povolenia triedneho profesora žiak nemôže opustiť.

* Kto sa úlohu neučí, pyká.

* Zakazuje sa vyrušovať na vyučovaní šepkaním a rozprávaním.

* V meste sa žiak má správať slušne.

* Na schodoch a chodbách behať a skákať sa zakazuje.

* Zúčastniť sa bohoslužby je povinnosťou každého žiaka.

* Čistota - základ zdravia. Heslo odporčané pre každého.

* Písať na lavice, steny a pamiatky je zakázané.

* Poľovníctvo, rybárstvo a lov vtákov nie je pre žiakov.

* Fajčenie je možné len na doporučenie lekára.

* Navštevovať svadby, zábavy je možné len so súhlasom triedneho

profesora.

* Hry s kartami a im podobné sa prísne zakazuje .

* a pod.

Príjmacie pohovory do gymnázia sa konali od 1. do 5. septembra. Stanovené

školné bol každý žiak povinný zaplatiť polročne, vždy v predstihu. Žiaci, ktorí

mali úradný doklad o svojom chudobnom pôvode a mali dobrý prospech a

chovanie, mohli požiadať prostredníctvom profesorského zboru riaditeľský výbor

o bezplatné štúdium. Ak v prospechu alebo chovaní boli badatelné nedostatky,

bezplatné školné sa rušilo.

V zjednotenom protestantskom gymnáziu sa vyučovali tieto predmety:

1. ročník - náboženstvo, latinský, maďarský jazyk, matematika, zemepis,

prírodopis, kreslenie, krasopis.

2. ročník - náboženstvo, latinský, maďarský jazyk, matematika, zemepis,

prírodopis, kreslenie, krasopis.

3. ročník - náboženstvo, latinský, maďarský, nemecký, grécky jazyk,

matematika, zemepis, prírodopis, rysovanie.

4. ročník - náboženstvo, latinský, maďarský, nemecký;, grécky jazyk,

matematika, zemepis, prírodopis, rysovanie.

5. ročník - dejiny cirkvi, latinský;, grécky, maďarský, nemecký jazyk, dejepis,

zemepis, matematika, prírodopis.

6. ročník - dejiny cirkvi, latinský;, grécky, maďarský, nemecký jazyk, dejepis,

zemepis, matematika, prírodopis.

Ako voľitelný predmet sa vo všetkých ročníkoch vyučoval francúzsky a

slovenský. Samovyučovacie krúžky boli tiež veľmi obľúbené.

Žiaci si mohli vybrať :

* krúžok Kazincziho (od r. 1859 premenovaný na krúžok Mihálya Tompu)

* čitateľský krúžok

* mládežnícky spevokol

* hudobný krúžok (od r. 1867)

* stenografický krúžok

* telocvik

* šermovanie

Finančné ohodnotenie profesorov bolo veľmi slabé. Zlepšenie nastalo až v roku

1870. Na podnet riaditeľa Gustáva Zachara v r. 1882 sa založilo dôchodkové

zabezpečenie pre jednotlivých profesorov.

1894 - 1914

Budova gymnázia v tomto období bola nedostačujúca a zastaralá. Vedenie školy

rozhodlo o predaji budovy pre miestnu dievčenskú školu a o postavení novej

budovy. So stavbou sa však začalo len rok pred prelomom storočia. Pokračovalo

sa dobrým tempom, takže školský rok 1904/05 sa začal vyučovať v novej

budove. Jedným z najznámejšých profesorov gymnázia bol v tých časoch Ján

Fábry, ktorý ako profesor prírodných vied pôsobil 47 rokov a viac rokov zastával i

funkciu riaditeľa. Okrem literárnej činnosti (botanika, folkloristika, muzeológia)

založil Muzeálny spolok v Gemerskej župe, predchodcu dnešného Gemerského

múzea.

Zaujímavosti zo života školy :

* okrem maturitných skúšok sa konali aj triedne skúšky, ktoré absolvoval

každý žiak v školskom roku 1896/87 škola oslavovala tisícročné výročie usídlenia

maďarských kmeňov. Žiaci gymnázia navštívili výstavu usporiadanú k tomuto

výročiu v Budapešti. Na pamiatku tohoto na školskom dvore 4. 11. 1896 vysadili

lipy.

* z jazykov sa vyučovali: latinský, maďarský, nemecký, grécky a ako voliteľný

jazyk francúzsky

* k pozoruhodným voliteľným predmetom patrilo napr. šermovanie v rámci

krúžkov sa žiaci mohli oboznámiť s ručnými prácami ako knihviazačstvo,

vyrezávanie dreva, modelovanie

* maturitná skúška (písomná koncom mája a ústna začiatkom júna) sa

klasifikovala štyrmi stupňami: výborne dospel, dobre dospel, dospel, nedospel

* 5% žiakov bolo privátnych, t.j. učili sa doma a chodili len skladať

koncoročné skúšky

* výlety boli veľmi obľúbené, o čom svedčí fakt, že okrem bežných 1-2

dňových výletov sa konali na konci školského roka aj viacdenné, dokonca

viactýždenné výlety

1914 - 1923

Už aj na školský rok 1913/14 mala vplyv blížiaca sa vojna. Vyučovanie bolo

narušené tým, že mnohi profesori a starší žiaci odišli na front. V posledných

dvoch ročníkoch sa veľmi znížil počet žiakov, disciplína sa zhoršila. V budove

gymnázia sa zriadila vojenská nemocnica, gymnázium sa presťahovalo do budovy

miestnej dievčenskej školy. V dievčenskej škole mali k dispozícii 8 učební,

telocvičňu, 3 knižnice, zborovňu a riaditeľňu. Školský rok bol skrátený a veľa

žiakov študovalo privátne (12%). Po roku 1918 sa bývalé cirkevné gymnáziá v

Rimavskej Sobote a Rožňave stali štátnymi. V Rimavskej Sobote bolo zriadené

Československé štátne maďarské gymnázium so slovenskými pobočkami. Od

školského roku 1923/24 prevzalo školu Ministerstvo školstva a štátnej osvety.

Dejiny Československého štátneho reálneho gymnázia 1923 - 1938

Po vzniku Československej republiky gymnázium existovalo jako Spojené

protestantské gymnázium - vzniklo spojením dvoch škôl, aj dvoch cirkví. Tento

dvojitý cirkevný charakter sa zachoval až do roku 1923. Pobočné triedy s

vyučovacím jazykom slovenským otvorené začiatkom šk. roka 1920/21 mali už od

začiatku charakter štátnej školy. Zavedením osemročnej školopovinnej dochádzky

od roku 1927 veľkú časť žiactva pôvodne viazali v okrese meštianske školy,

ktoré navštevovali najmä deti z chudobných a viacpočetných rodín. Chudobných

nadaných žiakov vydržiavali na gymnáziu rôzne štipendiá, finančné podpory a

požičané učebnice. Štatistika : "v školskom roku 1927/28 bolo na slovenskom

oddelení 8 tried s 220 žiakmi a v školskom roku 1937/38 už 14 tried so 428

žiakmi." Poštátnenie gymnázia znamenalo značnú finančnú úľavu pre rodičov

študentov, no aj po poštátnení platili žiaci ročné školné 400 Kč. Nemajetní žiaci

mohli byť od platenia školného omilostení. V školskej menze sa stravovali

väčšinou chudobní žiaci, ktorí bývali v Rimavskej Sobote na priváte, za mesačný

poplatok 200 Kč. Dostávali obedy a večere. Chudobní mohli byť od poplatkov

oslobodní. Absolventi gymnázia z Revúcej, Rožňavy a Rimavskej Soboty, ktorí

pokračovali v štúdiu na VŠ v Bratislave pociťovali potrebu samostatného

združenia. Vzniká tak Združenie slovenských akademikov (1928). Spočiatku

nebolo slovenských profesorov, ktorí by jazykovými znalosťami zvládli obsahovú

náplň vyučovania. Postupne za pomoci českých pedagógov vychádzali školské

učebnice. V tridsiatych rokoch pôsobilo na ústave aj viac českých profesorov s

aprobáciou na jazyky a prírodne vedy. Po dokončení vysokoškolských štúdií sa na

školu vracajú ako profesori aj bývalí absolventi gymnázia.

1938 - 1945

Dvadsaťročný potešiteľný vývoj rimavskosobotského gymnázia prerušili udalosti

roku 1938. Po mobilizačnej vyhláške obsadilo vojsko 23. 9. 1938 budovu gymnázia.

Časť profesorov narukovala, pobočky vyšších tried sa zlúčili. Znížil sa počet

vyučovacích hodín a dochádzka z južnej časti bola obmedzená prerušenou

dopravou. Po mníchovskom diktáte riaditeľ Ján Faluba prijal ponuku starostu

tisovca Gustáva Čecha, aby gymnázium prešlo do Tisovca. Žiaci odnášali vlakom

knihy a učebné pomôcky, ktoré boli štátnym majetkom, do Tisovca. Žiaci sa mali

hlásiť k ďalšej dochádzke 7. 11. v Tisovci na meštianskej škole. Okrem sobotských

žiakov sa tu hlásili aj žiaci z Lučenca a Rožňavy. Žiakov ôsmych tried

umiestnili v budove meštianskej školy a 6 tried bolo v budovách troch ľudových

škôl. Gymnazisti mali vyučovanie doobeda, domáci žiaci popoludní. Riaditeľňa

bola spoločná, zborovne boli osobitne, gymnaziálna na 2. a meštianska na 1.

poschdí. Kabinety boli spoločné. Pre nedostatok vyučovacích priestorov ako aj pre

ťažkosti s ubytovaním väčšina žiakov odišla do Brezna alebo Banskej Bystrice.

Koncom šk. roku 1938/39 malo gymnázium 13 tried so 411 žiakmi, maturovalo 32

abiturientov. Na memorandum rodičovského zruženia Ministerstvo školstva

oznámilo riaditeľstvu školy začiatkom októbra 1939, že vláda schvaľuje

presťahovný ústav jako samostatné Slovenské gymnázium so sídlom v Tisovci.

Súčasne vyzíva obec, aby sa v tejto núdzovej situácii postarala o materiálne

zabezpečenie ústavu a v čo najkratšom čase počítala s výstvbou budovy. Plány

na výstvbu sa však nerealizovali, pretože sídlom okresu sa stala Hnúšťa, kde sa

začala výstavba meštianskej školy a podporovala sa aj bytová výstavba.

Gymnázium v Tisovci za sedem rokov svojej existencie dosiahlo pozoruhodný

rozkvet.

1945 - 1949 Štátne gymnázium v Rimavskej Sobote

Povereníctvo školstva SNR v oslobodených Košiciach už 18. 1. 1945 poverilo

riaditeľa Falubu znovu otvoriť Štátne gymnázium v Rimavskej Sobote. Zdalo sa,

že sa do Tisovca evakuované gymnázium celé vrátilo do Rimavskej Soboty, no

nestalo sa tak. Rozdelilo sa na dva ústavy. Povereníctvo školstva potvrdilo ďalšiu

existenciu gymnázia v Tisovci. Po najnutnejších opravách budovy sa v Rimavskej

Sobote začalo vyučovať 10. septembra 1945. Podľa výročnej správy malo

gymnázium 9 tried s 329 žiakmi. Horšie to bolo s učebnými pomôckami. Zbierky

maďarského gymnázia boli úplne zničené. Vlastné zbierky ostali v Tisovci a len

rozhodnutím Povereníctva školstva tisovské gymnázium uvoľnilo pre

rimavskosobotské dve tretiny knižníc a zbierok. Telocvičňa a ostatné naradie

zostalo v Tisovci. Rimavská Sobota sa opäť stala okresným mestom. Prekonaním

povojnových ťažkostí sa začala reorganizácia školského systému. Vo výročnej

správe zo šk. roku 1945/46 riaditeľstvo gymnázia oznamuje, že na základe

smerníc vydaných Povereníctvom školstva sa do 1. triedy gymnázia príjmajú žiaci

zo 4. alebo 5. triedy ľudovej školy a do 2. - 4. triedy gymnázia žiaci zo 6. - 8.

triedy ľudovej školy. Žiaci meštianskych škôl sa príjmali do 2. - 5. triedy

gymnázia. Podľa školského zákona č. 95/1948 vytvára sa z prvých štyroch tried

gymnázia a meštianskych škôl tzv. stredná škola a vyšších tried gymnázia vzniká

samostatné štvorročné gymnázium.

Organizačná a obsahová prestavba gymnázia v rokoch 1945 - 1950

Vyžadovala nové prístupy v školskej a verejnej činnosti. Zaviedol sa ruský jazyk

ako povinný predmet, bolo si treba osvojiť teoretické základy marxizmu -

leninizmu a venovať sa dejinám robotníckeho hnutia. Po 'oslobodení' gymnázia

zomiera riaditeľ gymnázia Faluba.

Krátka chronológia dejín

* 1904 - 1923 Jednotné protestantské gymnázium

* 1923 - 1938 Československé štátne reálne gymnázium (malo aj slovenské

triedy)

* 1938 - 1940 Maďarské kráľovské štátne reálne gymnázium (slovenské triedy

sa presťahovali do Tisovca)

* 1940 - 1945 Jednotné protestantské gymnázium

* 1945 Slovenské triedy sa presťahovali naspäť z Tisovca + ZŠ slovenská.

Maďarské triedy sa zriaďovali až od r. 1957 (3 triedy mimo budovy)

* 1962 Spojilo sa slov. a maď. gymnázium, riadenie je spoločné, v prvom ročníku

1 slovenská a 1 maďarská trieda, neskôr 2 slov. a 1 maď. trieda

Prehľad riaditeľov gymnázia

Dr. Katarína Danišová

1964 - 1973

Dezider Ferencz		1973 - 1975
Marta Bornyová		1975 - 1989
Jaroslav Ulický		1989 - 1990

Ján Čeman

1990 - 1995

Rudolf Strömpl		1995 - 2000
Nadežda Stanová		január 2001 - júl 2001

Ján Čeman

od júla 2001